Múka ako liek, Napísali o nás

Prvý a posledný blázon?

Pre časopis Život napísal Vladimír Kampf.


ŽANETA TRUPLOVÁ sa pustila do pestovania pšenice dvojzrnky. Táto je geneticky odlišná od špaldy a moderných odrôd. Niektorým ľuďom pomáha normálne žiť.


Pšenica dvojzrnka

Pochádza z Iránu, Iraku, Jordánska, Sýrie a Palestíny. V Európe ju ľudia pestovali už pred osemtisíc rokmi. Takmer do zabudnutia ju poslala moderná šľachtená pšenica. Keďže sa vyhla šľachteniu, zachovala si veľa pozitívnych vlastností: vysokú nutričnú hodnotu, nenáročnosť a schopnosť zaobísť sa bez priemyselných hnojív a pesticídov. Dvojzrnka miluje menej úrodnú pôdu. Na tej úrodnej ľahko zmohutnie tak, že ľahne. Okrem kvalitných bielkovín má vyšší obsah vitamínov, minerálnych látok a ďalších zdraviu prospešných prímesí.

Dvojzrnka má naozaj dve zrnká.

Má menej genetického materiálu a chromozómov. „Je celá iná. Genetika má vplyv aj na bielkovinu,“ vysvetľuje pestovateľka. „Okrem toho je oveľa menej zasiahnutá manipuláciami. Jednoducho povedané: pšenica je šľachtená tráva. Keď ju ľudia pestovali tisícky rokov, vyšľachtili modernú pšenicu a špaldu. Na dvojzrnku sa nezamerali, lebo neposkytovala toľko výhod a pohodlia. Takmer osemtisíc rokov stará odroda s malými výnosmi je ťažká na spracovanie.“

Má úplne iný lepok než zvyšné odrody. „Bezlepkovú diétu môže mať človek s intoleranciou, celiakiou, alergiou a ďalšími diagnózami. Keď má niekto silnú a akútnu celiakiu, nemôže ani dvojzrnku. Intoleranica lepku však nemusí znamenať celiakiu, ale človek môže mať s pšenicou problémy, hnačky, ekzémy, zápaly dýchacích ciest. Lekári to dokážu len ťažko vyriešiť. Veľa ľudí s intoleranciou hovorí, že dvojzrnka má na nich opačný účinok než iné pšenice, že im dokonca robí dobre. Nie sú to len domnienky, je o tom aj vedecký výskum.“

Nepodstatné podstatné

MARCEL s otcom MARTINOM. Na začiatku pestovateľskej guráže mamy Žanety boli synove problémy.

Bol to osud a náhoda. „Máme syna Marcela s Downovým syndrómom. Takéto deti majú zvyčajne problém aj s pšenicou a lepkom. Keď bol malý, býval takmer v kuse chorý. Lietali sme na pohotovosť, boli sme na jednotke intenzívnej starostlivosti, skoro nám zomrel, nedýchal… Dva a pol roka bol striedavo na pľúcnej ventilácii. Viete si to predstaviť?“ Malý Marcel bol laboratórne zdravý.

Na vyšetrení mnohými zaznávanej potravinovej intolerancie z kvapky krvi mu vyšli neznášanlivosti. Rodičia mu okamžite upravili stravu. „Vysadili sme mliečnu bielkovinu a pšenicu. Úplne sme vypustili lepok a mlieko. Do mesiaca nemal hlieny a bol zdravý. Boli sme na kukuričných náhradách a všelijakých výrobkoch z Poľska. Po pol roku sa mu problémy vrátili. Zmocnilo sa nás zúfalstvo.

Ako farmaceutka som sa pustila do štúdia. Pochopila som, že intolerancia nesúvisí s lepkom, ale s tým, čo je naň prilepené. Lepok je v tomto prípade len nosič, ktorý prináša do tela toxické chemikálie, konzervanty aj pesticídy. Ak sa to deje dlho, je na lepku jedovatý výbežok. Súčasný boj s lepkom je nepochopiteľne prehnaný. Veď to je výživná bielkovina v pšenici. Potrebujeme ho. Problém je v tom, čo robíme v poľnohospodárstve a potravinárstve, čo si doň pridávame a nechávame naň lepiť. Jedovaté látky už spôsobujú aj u malých detí veľa problémov. Podľa Žanety Truplovej treba v takomto prípade toxickú potravinu najprv vylúčiť a časom ju znova vyskúšať v biokvalite.

„Potravinové intolerancie sú medicínsky akoby takmer nepodstatné, ale vytvárajú rad podstatných zdravotných problémov.“

Žanetina produkcia je bio. Po zbere sa v nej sem-tam môže ešte niečo hmýriť.

Kopa roboty

Zohnať prvé osivo dvojzrnky bolo náročné a bolo ho málo. Dnes už z nej v Košariskách vyrábajú múku a cestoviny. „Predávame podstatnú časť našej produkcie do bezobalových obchodov, aby sme čo najmenej zaťažovali planétu. To najdôležitejšie, prečo to robíme a prečo sme sa zadlžili pri konštrukcii spracovateľskej linky, je naša zlá skúsenosť, keď nám mohla pšenica možno až zabiť syna. Pritom nejde o pšenicu, ale o to, ako ju pestujeme a čo všetko sa do nej dostáva. Vyrábame pre ľudí s intoleranciami.

Najdôležitejšie je výrobok vyskúšať a zhodnotiť jeho účinky na zdravie. Výsledky hovoria za všetko.

Toto, čo my, veľká firma robiť nebude, lebo je to ekonomicky nezaujímavé a už len s vylupovaním dvojzrnky je kopa roboty. Pre osobnú skúsenosť som možno prvý a posledný blázon, ktorý sa do takéhoto pestovania a spracovania pustil. Náš syn bol veľmi chorý. Jeho súčasné hlavné obilniny sú dvojzrnka a ryža. Vďaka strave je štíhly. Také deti s Downovým syndrómom nebývajú.“

Tohtoročná úroda bola aj dobrá, aj zlá. „Ozimina mizerná, pretože sme neskoro siali. Kým nám dodávateľ priviezol osivo, začalo pršať a neprestalo až do decembra. Jarina však vyšla veľmi dobre. Naučili sme sa, ako pestovať ekologicky a efektívne bez chemického hnojenia a postrekov, aby nám rastliny nezarástli burinou,“ hovorí. Pre vlastnú potrebu by rodine stačilo pol hektára. Dnes majú 50 hektárov pôdy aj pre ľudí, ktorí vyskúšali, čo s nimi robí táto odroda pšenice, a pýtajú si ju. Zákazníci pribúdajú. „O intoleranciách je už veľa vedeckých štúdií a ďalšie pribúdajú, pretože je to celosvetový problém. Nevymysleli sme si ich.“

Poľnohospodárstvo je nevďačná práca. Úroda závisí nielen od ich šikovnosti, ale aj od počasia, ktoré neovplyvnia.

Od pšenice ku konope

Dvojzrnka je komplikovaná na spracovanie. Treba mať zvládnutý proces, ako ju vyčistiť, olúpať, a to všetko ekologicky. V Košariskách majú unikátnu spracovateľskú linku. Na troch poschodiach je čistička, vylupovačka, koncentrátor a triér – bubon, ktorý dokáže oddeliť zrno od prímesí či semien iných rastlín. „Museli sme si poradiť sami a zostaviť stroj, ktorý by fungoval, ako potrebujeme.

Unikátna poschodová linka na spracovanie pšenice. Je vyrobená na mieru.

Vo svete dvojzrnku stále pestujú na malých farmách. Možno kedysi prešli takú istú cestu ako my teraz.“ Mimochodom, s dotáciami na poľnohospodárstvo je to stále šialené. Napríklad dotácia na pestovanie neobyčajnej pšenice je rovnaká ako na kosenie jednoduchej trávy. O kosenie je preto veľký záujem a už žiadna tráva nie je voľná. Žanetu to síce mrzí, ale neodrádza. „Ja našťastie nechcem robiť poľnohospodárstvo. Dvojzrnku pestujem najmä pre synovo zdravie.

V Košariskách stále množia osivo, aby ho mali dosť.

„Ale vyskúšala som účinky konopy… Je to skvelá medziplodina pri pestovaní pšenice. Aj konope dokážeme spracovať a využiť. Začali sme, hneď ako prišlo uvoľnenie. Spolupracujeme pri tom s farmaceutickou fakultou v Brne. Snažíme sa určiť najsprávnejší čas zberu, najlepšie skladovanie a spracovanie. Sledujeme úroveň obsahových látok v rôznych situáciách. Farmácia ma baví,“ usmieva sa nielen pestovateľka dvojzrnky, ale aj majiteľka bylinkovej lekárne v Bratislave.

Ďalšou Žanetinou „adoptovanou“ plodinou je nechtík lekársky. Ani to nie je jednoduché. Biokvalita a ručný zber, to nie je niečo, do čoho by sa chcelo hocikomu. Už onedlho bude v Košariskách stáť aj administratívna budova s kaviarničkou a predajňou. „Dostali sme sa sem, ani neviem ako. Bola to asi vyššia moc. Mala som predstavu, hľadala som vhodné miesto päť rokov a nič. Potom sme prišli sem a zrazu som mala tú svoju predstavu pred sebou. Majiteľ chcel za poľnohospodársky pozemok toľko ako za stavebný. Povedala som mu, že toľko nemám. Spýtal sa ma, koľko by som dala. Povedala som, že desatinu, a on, že za stromami je pozemok, ktorý mi za toľko predajú.“

Okrem pšenice si majiteľka lekárne obľúbila konopu a nechtík lekársky, z ktorých vyrába liečivé prípravky.