Fibrinogén je v krvi rozpustná a normálne prítomná bielkovina. Tvorí sa v pečeni. Pôsobením enzýmu trombínu sa premieňa na nerozpustný fibrín. Je to reakcia na poranenie v procesoch zastavenia krvácania, alebo taktiež reakcia na zápal. Fibrín vytvára pevnú a hustú sieť, ktorá je základom krvnej zátky – trombu. Trombus po čase prestane plniť svoju funkciu, pretože rana sa prirodzene delením buniek zacelí. Zátka sa rozpadá za vzniku produktov degradácie fibrínu. Kapacita rozpúšťania fibrínu – fibrinolytických enzýmov – je limitovaná, hlavnú úlohu má plazmín.

Fibrín teda pomáha telu zregenerovať sa po poranení a pri zápaloch. Je dôležitý v počiatočnej fáze tvorby jazvy. Problém nastáva, keď sa v organizme naruší rovnováha. Fibrínové zvyšky môžu spôsobiť viacero vážnych problémov. Môžu sa zväčšovať a zapríčiniť trombózu – upchatie cievy trombom. Ak sa napríklad upchá väčšia cieva srdca alebo mozgu, nastane rýchla smrť. Fibrínové zvyšky sa tiež môžu prilepiť na stenu ciev a prispievať k srdcovo-cievnym ochoreniam. Nadbytok fibrínu spôsobuje v tkanivách fibrózne zmeny, obmedzenie prirodzenej funkcie, tvrdnutie, zmršťovanie tkaniva, opuch, bolesť a chronický zápal. V krvi mení jej fyzikálne vlastnosti a zvyšuje viskozitu.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že mať fibrín pod kontrolou je veľmi dôležité. Vekom sa tvorí menej fibrinolytických enzýmov. Proteolytické enzýmy sa nachádzajú aj v potravinách, napríklad v ananáse (bromelín), v papáji (papaín), v kurkume a v ďumbieri. Proteolytické enzýmy sú aj serrapeptáza a nattokináza.

Nadbytok fibrínu, fibróza, môže postihnúť akýkoľvek orgán tela. Neodškriepiteľným faktom je, že zápal aktivuje systém zrážania krvi, a platí to aj naopak; zrážanie krvi aktivuje zápal. Fibrín sa teda hromadí aj v prípade chronických zápalov, príkladom môže byť artritída alebo skleróza multiplex, kedy sa tkanivo deštruuje a vznikajú fibrotické zmeny, zjazvenia. Fibróza je na jednej strane proces hojenia poškodeného spojivového tkaniva, ktorý vyústi do tvorby jazvy. Vtedy sa zapájajú aj aktivované fibroblasty a tvorba kolagénu. Jazva je výsledkom poškodenia a zápalového procesu. Provizórna fibrínová sieť sa postupne vypĺňa kolagénom a ďalšími makromolekulami. Kolagén potom tvorí základ extracelulárneho matrixu. Tvorba jazvy a fibróza sú podobné procesy. Pri nadbytku fibrínu však ide o patologický proces. Naopak, nedostatok tvorby fibrinogénu alebo tvorba abnormálneho fibrinogénu má za následok nedostatočné zrážanie krvi pri poranení a hrozí strata veľkého množstva krvi.

Zistilo sa, že fajčiari majú hustejší fibrín ako nefajčiari. Fajčiarsky kašeľ je chronický stav, kedy v dôsledku chronického dráždenia slizníc dýchacích ciest cigaretovým dymom dochádza k zníženiu funkcie riasinkového epitelu a prirodzený sekrét hustne na hustý gélový hlien. Fajčiar inhaluje toxické látky, ktoré spôsobujú na sliznici chronický zápal – chronickú fajčiarsku bronchitídu. Miestami vzniká v dôsledku chronického zápalu fibróza a postupne sa vyvinie chronická fajčiarska obštrukčná bronchopulmonálna choroba. Zmenené bunky sa môžu zvrhnúť na rakovinu.

Kolagén je základná vláknitá bielkovina vytvárajúca extracelulárny matrix spojivového tkaniva. Existuje viacero typov kolagénu. Je produkovaný najmä fibroblastami (bunky spojivového tkaniva), najprv ako prekurzor kolagénu vo vnútri bunky. Mimo bunky sa tieto prekurzorové kolagénové molekuly spájajú do kolagénových vlákien, ktoré vytvárajú vysokoorganizovanú sieť. Extracelulárny matrix nielenže spája bunky do tkaniva, ale ovplyvňuje aj ich tvar, životnosť a správanie sa prostredníctvom receptorov na povrchu buniek. Kolagénové vlákna sú pripevnené na vláknitú sieť na povrchu buniek a takto ovplyvňujú cytoskeleton bunky a dokonca aj jej delenie. Okolo fibrínových vlákien je polysacharidový gél, ktorý vytvára objem. Kolagén sa odbúrava proteolytickými enzýmami. Medzi tvorbou a odbúravaním kolagénu existuje dynamická rovnováha, stále sa tvorí a stále sa odbúrava. Napríklad po pôrode prevažuje masívne odbúravanie v procese zavinovania sa maternice.

Elastín je elastický proteín spojivového tkaniva. Vytvára sieťovú štruktúru, ktorá extracelulárnemu matrixu dodáva pružnosť a elasticitu. Vyskytuje sa v koži, tepnách, väzoch, šľachách a chrupavkách.

Zápal je základným nástrojom vrodenej nešpecifickej imunitnej reakcie na poškodenie organizmu. Na jednej strane je najvýznamnejšou obranou, na strane druhej je sebapoškodzujúcim procesom, pričom medzi oboma nie je jasná hranica. Už rímsky lekár Aulus Cornelius Celsus popísal štyri základné prejavy zápalu a Rudolf Virchow pridal piaty:

1. Rubor – sčervenanie – dôsledok hyperémie, zvýšenia množstva a prietoku krvi v cievach a kapilárach postihnutého tkaniva.
2. Tumor – opuch – cievy sa dilatujú a stávajú sa viacej priepustné pre proteíny a tekutinu do okolitého tkaniva – fibrinogén, ktorý sa mení na fibrín, albumín, globulíny. Prestup albumínov zvyšuje onkotický tlak
   v medzibunkovej tekutine, čo vedie k zadržiavaniu vody a opuchu. Neskôr prestupujú aktívne aj leukocyty schopné fagocytózy a čistia tkanivo.
3. Calor – zvýšená teplota tkaniva – dôsledok hyperémie, zvýšeného prietoku krvi, rozkladu – katabolizmu a vzniku pyrogénnych látok.
4. Dolor – bolesť – dôsledok acidózy tkaniva – hromadenie kyslých produktov, zvýšenie onkotického tlaku vďaka infiltrácii bielkovín do tkaniva a mechanické dráždenie nervových zakončení.
5. Functio laesa – porucha funkcie ako dôsledok poškodenia tkaniva a jeho cievneho a lymfatického obehu.