O zdravej strave

Jedlo môže byť liekom aj jedom zároveň. Zdravá strava je rozhodne podmienkou udržania celkového zdravia popri pohybe a psychosociálnom zdraví. Zisťujeme, že čím viac ľudia čítajú o zdravej strave, tým menej vedia, čo vlastne treba jesť. Často si v dobrej viere dokonca diétami ubližujú. Informácie sú mnohokrát zmätočné a protichodné. Je nereálne, aby sa stretli dvaja odborníci na stravu, ktorí by sa vo všetkom zhodli. Odporúčania si niekedy úplne protirečia. Na jednej strane potrebujeme v strave prijímať potrebné živiny a na druhej strane súvisí prejedanie sa s civilizačnými ochoreniami, ktoré sú u nás aj najčastejšími príčinami smrti. Môžeme ich nazvať ochoreniami z blahobytu a z otravy životného prostredia.

Desatoro zdravej stravy

1. Neexistuje univerzálna strava pre všetkých ľudí. Dokonca aj ten istý človek potrebuje v rôznych ročných obdobiach a v rôznych obdobiach života inú stravu. Všetky odporúčania by mali byť používané intuitívne, rešpektujúc vlastné pocity.
2. Zdravá strava je najlepšou prevenciou a podpornou liečbou chronických zápalov, autoimunitných ochorení, rakoviny, srdcovo-cievnych ochorení a obezity.
3. Príjem a výdaj kalórií musí byť  približne v rovnováhe. Je lepšie zostať po jedle mierne hladný než prejedený.
4. Nenútime sa do žiadnych diét, ktoré nám spôsobujú stres. Odopierané jedlo si pri najbližšej príležitosti vynahradíme aj s úrokmi a nastane tzv. jojo efekt. Pôsty a hladovky majú ozdravný účinok na celý organizmus. Popri jednoduchej, striedmej a prevažne rastlinnej strave pozitívne vplývajú tiež na dlhovekosť. Veľmi ozdravné je, pokiaľ dokážeme nejesť a nepiť nič okrem vody viac ako 12 hodín, ideálne 16 hodín. Takto dochádza k prirodzenej regenerácii, detoxikácii a udržaniu optimálnej hmotnosti. Prestaňte jesť a piť (okrem vody) minimálne 2 hodiny pred tým, ako idete spať. Pomôžete tak tvorbe melatonínu – molekuly spánku.
5.  Zloženie stravy musí byť vyvážené (bielkoviny, tuky, cukry, vláknina) a bohaté na vitamíny a minerálne látky.
6. Potraviny nesmú obsahovať chemikálie – zvyšky pesticídov, toxické konzervačné látky a biologické toxíny, napríklad produkty plesní. Je dobré sa orientovať na ekologicky pestované potraviny a biopotraviny, predaj zo dvora a čerstvo pripravované jedlá.
7. Tepelná úprava jedla pomáha tráveniu („oheň je vonkajší žalúdok“). V zimnom období by sme mali mať denne aspoň dve teplé jedlá. Studené jedlá, napríklad šaláty sú vhodnejšie v lete, v chladnom období len ako príloha.
8. Fermentácia je zdravý spôsob konzervácie a spracovania potravín, napríklad kyslá kapusta alebo kváskový chlieb a pečivo.
9. Najlepším zdrojom vitamínov a minerálov je strava (zelenina, ovocie, celozrnné obilniny, riasy). Ak však potrebujeme vitamíny dopĺňať, treba radšej zvoliť konkrétne vitamíny a minerálne živiny v správnych dávkach namiesto multivitamínových a minerálnych prípravkov. Odporúčame poradiť sa s odborníkom.
10. Vyvarujme sa chronického prekysľovania tkanív. Kyslejšie pH vedie k chronickým zápalom a k predčasnému starnutiu. Pre funkciu obličiek je mimoriadne dôležitý dostatok pitnej vody, aby mohli regulovať pH a vylučovať kyselinu. Neprejedajme sa mäsom a nezdravými cukrami. Vyhýbajme sa častému a silnému stresu. Je dôležité naučiť sa správne dýchať, pretože aj dýchaním vylučujeme kyselinu ako oxid uhličitý.
    Čo si predstaviť pod dostatkom vody? U dospelých minimálne 1,5 l denne, ideálne telesná hmotnosť x 0,03-0,04 = objem vody v litroch.

Zloženie vyváženej stravy

1. Bielkoviny
2. Tuky
3. Cukry
4. Zelenina a ovocie

Bielkoviny

Bielkoviny majú najmä stavebnú úlohu, sú však aj dôležitou súčasťou enzýmov, hormónov a ďalších biologicky aktívnych látok. Sú tvorené aminokyselinami, z ktorých 9 je esenciálnych, čo znamená, že telo si ich nevie vytvoriť a príjem potrebujeme zabezpečiť stravou. Biochemik Thomas Colin Campbell, autor bestselleru Čínska štúdia, podľa nášho názoru najlepšej populárno-náučnej literatúry o stravovaní, uvádza, že na našom tanieri nepotrebujeme viac než 10% živočíšnych bielkovín (mäso, ryby, mliečne výrobky, vajcia) a ideálne je úplne ich nahradiť rastlinnými bielkovinami.

So strukovinami by sme to však tiež nemali preháňať. Sú ťažšie stráviteľné a nafukujú. Odporúčame ich v pomere strukoviny a obilniny 1:3. Existuje chybný stereotypne zaužívaný názor, že mäso je najlepšou a plnohodnotnou bielkovinou, pretože poskytuje všetky esenciálne aminokyseliny. Strukovinám chýba aminokyselina metionín a obilninám a orechom chýba aminokyselina lyzín. Kombináciou strukovín a obilnín alebo strukovín a orechov však dostaneme takisto všetky esenciálne aminokyseliny. Môžeme napríklad variť ryžu spolu so šošovicou. Naším problémom nie je nedostatok bielkovín, ale ich nadbytok.  Striedmosťou pri prijímaní živočíšnych bielkovín dokážeme predchádzať aj liečiť „ochorenia z blahobytu“ (ako ich autor Čínskej štúdie nazýva) – rakovinu, srdcovo-cievne ochorenia, osteoporózu a autoimunitné ochorenia.

Tuky

Tuky sú nenahraditeľnou zložkou stravy. Nie je dobré konzumovať ich veľa, ale ani málo. Sú zdrojom energie. Niektoré vitamíny sa vstrebávajú len v tukoch. Ideálny podiel tuku je 10% – 20%. Príliš veľa tuku, nad 30%, spôsobuje zdravotné problémy ako steatóza pečene, obezita, ateroskleróza a ďalšie. Príliš málo tuku naopak spôsobuje tráviace problémy –  blokádu pečene, tvorbu cholesterolových kameňov v žlčových cestách pečene a v žlčníku, zlé trávenie, bolesti žalúdka, gastritídu, plynatosť a zápchu. Pokiaľ v jedle nie je aspoň 1 polievková lyžica tuku, nevylúči sa zo žlčníka žlč potrebná na ich emulgáciu a vstrebávanie. Úlohou žlče je aj neutralizácia kyslej tráveniny zo žalúdka. To je nesmierne dôležité nielen preto, aby kyselina nepoleptala sliznicu a nevznikali vredy, ale tiež preto, že enzýmy pankreatickej šťavy sú aktívne len v neutrálnom pH. Inak je trávenie nedostatočné, trápi nás plynatosť, pocit ťažoby a bolesti. Tieto zažívacie problémy sú často dôsledkom nevhodných proteínových a nízkotučných diét, pretože veľa bielkoviny v kombinácii s nedostatkom tukov vedie k stagnácii žlče a blokáde pečene. Navyše proteínové diéty majú vždy jojo efekt.

Aké tuky majú byť teda v zdravej strave? Ideálne sú olejové rastlinné potraviny, napríklad dve lyžice orechov a semien v každom jedle, avokádo. Je možné ich nahradiť aj 1-2 polievkovými lyžicami rastlinného oleja, najlepšie takého, ktorý obsahuje nenasýtené mastné kyseliny (NMK). Poznáme to z teplejších krajín, kde si zvyknú chlieb namáčať do oleja namiesto masla. Kvalitné rastlinné oleje sú napríklad olivový olej, ľanový olej, orechové oleje, konopný olej, tekvicový olej a ďalšie za studena lisované oleje. Niektoré NMK sú tiež esenciálne, nazývajú sa aj vitamín F, preto ich potrebujeme prijímať v strave. Oleje sa pridávajú priamo do taniera. Nie sú vhodné na tepelnú prípravu jedál, pretože pri vysokej teplote vznikajú z nestabilných väzieb toxické a nestráviteľné látky. Na varenie je vhodné maslo, bravčová masť a kokosový olej, pretože obsahujú takmer výlučne nasýtené mastné kyseliny, a teda pri vysokej teplote sú stabilné a bezpečné. Úplne nevhodné sú trans tuky v margarínoch, ktoré náš organizmus nedokáže stráviť. Maslo sa radí medzi tuky, neobsahuje problematické zložky mlieka, kazeín a laktózu.

Cukry

Cukry alebo sacharidy sú ďalšou nevyhnutnou zložkou stravy, obzvlášť u aktívnych ľudí. Je to najvýhodnejší zdroj energie, potrebný na bazálny metabolizmus aj na zvýšený výkon. Keby sa nám minuli zásoby cukru, metabolizmus prejde do ketózy, metabolizuje tuky a bielkoviny. Náš mozog však potrebuje cukor stále.

Cukry môžeme rozdeliť na zdravé a nezdravé, teda jednoduché a zložené, alebo ešte inak povedané s nízkym alebo vysokým glykemickým indexom (GI). Je to parameter, ktorý definuje, ako rýchlo sa cukor z potravy vstrebáva do krvi. Hladina cukru v krvi sa pohybuje medzi minimom a maximom. Pri zvýšenej psychickej alebo fyzickej záťaži cukor v krvi klesá a cítime tak okamžitú potrebu doplniť jeho zásoby. Ak by cukor klesol pod normu, nastáva nebezpečný stav hypoglykémie sprevádzaný bolesťou hlavy, pocitom na odpadnutie, chvením sa, studeným potom a stratou vedomia. Naopak, vysoký cukor v krvi, napríklad pri cukrovke, je tichý zabijak, poškodzuje cievy a nervy. Zapríčiní vyplavenie inzulínu a ten spôsobí vstup cukru z krvi do bunky, kde sa tento spáli alebo premení na zásoby energie, teda tuky.

Následkom konzumácie jednoduchých cukrov, napríklad stolového cukru, sladkostí alebo nápojov s  obsahom glukózovo-fruktózového sirupu sa nám rozkolíše hladina cukru a vzniká inzulínová rezistencia, cukrovka 2. typu, závislosť na cukre, premnoženie kvasiniek, chronické zápaly, predčasné starnutie. Nadmerný a nárazový príjem cukru navyše vytvára závislosť zmenou na nervoch, konkrétne vylučovanie dopamínu (potešenie, odmena) a na opioidných receptoroch (bolesť).

Cukry potrebujeme ako rýchly zdroj energie, na fungovanie mozgu a bazálneho metabolizmu. Zdravé cukry sú také, ktoré uvoľňujú glukózu pomalšie a plynule, čím predchádzajú kolísaniu hladiny cukru v krvi a vyplavovaniu inzulínu. Sú to zložené cukry, ideálne celozrnné obilniny, ovsené vločky, celozrnné múky, celozrnné cestoviny, celozrnná ryža, pohánka, ovos, pšeno, quinoa a pod. Dôležitý je tiež spôsob ich prípravy, napríklad al dente celozrnné cestoviny a zemiaky pečené v šupke majú lepší GI (glykemický index) než rozvarené cestoviny z bielej múky, či zemiaková kaša. Medzi zdravé potraviny patrí aj celozrnný kváskový chlieb. V obchode ho však bežne nekúpite. Musíte si ho upiecť doma, ako kedysi, z celozrnnej bio múky.

Najdôležitejšie je na tomto mieste povedať, že nastal čas zameniť biele múky za celozrnné v čo najväčšej miere, ideálne 100%. Biela múka sa vyrába tak, že sa pri spracovaní zrna odstránia ako otruby jeho najhodnotnejšie časti obsahujúce minerálne látky, vitamíny, vlákninu a omega mastné kyseliny. Biela múka potom obsahuje už len škrob (zložený cukor) a lepok (bielkovinu). Je pravda, že celozrnné múky sú ťažšie, nedosiahneme s nimi veľké oká v chlebe a pečive, ale na druhej strane nie sú tak „lepivé“, menej zanášajú črevá, majú lepší GI, preto sa z nich toľko nepriberá. Podiel celozrnných obilnín v bio kvalite v raňajkách a obede by mal byť až do 50%. Plynule poskytujú metabolizmu glukózu počas aktívnej časti dňa a predchádzajú tak náhlej potrebe cukru a hroziacej hypoglykémii pri strese a záťaži. Predchádzame tak tiež náhlej únave a závislosti na cukre.

Kváskovanie je zdravý spôsob prípravy kysnutých múčnych jedál. Baktérie mliečneho kvasenia natrávia lepok a fytáty – látky viažuce minerálne živiny. Takto sa uľahčí trávenie a vstrebávanie živín. Pri príprave koláčov a sladkých jedál treba stolový cukor zameniť za zdravšie sladidlá s výhodnejším GI, teda zložené cukry – melasy, slady, kokosový alebo brezový cukor. Ovocie a zahustené ovocné šťavy sú tiež dobrou náhradou cukru, pretože obsahujú aj ďalšie užitočné látky, prírodné špecifické chute a antioxidanty. Dezert je výhodnejšie z pohľadu hladiny cukru v krvi jesť po zdravom hlavnom jedle. Ale pozor, veľa ovocia obsahuje aj veľa cukru, a preto sa samotné ovocie nedá považovať za zdravú vyváženú stravu, ako si niektorí mylne myslia.

Zelenina a ovocie

Zelenina a ovocie sú najlepším zdrojom vitamínov a antioxidantov, látok brzdiacich zápal, spomaľujúcich predčasné starnutie a chronické ochorenia. Celkovo je rastlinná strava oveľa bohatšia na antioxidanty. Sú to všetky farbivá v zelenine a ovocí, ktorými nás tieto lákajú a vábia (flavonoidy, karotenoidy a ďalšie).

Zápal je nešpecifická imunitná odpoveď, ktorou sa naše tkanivá snažia brániť voči poškodeniu baktériami, vírusmi, mechanickému aj fyzikálnemu poraneniu. Avšak chronický zápal stojí za všetkými degeneratívnymi ochoreniami, napríklad aterosklerózou alebo aj zápalom kĺbov. Popri kyslejšom pH je jeho príčinou nedostatok antioxidantov. Okrem farbív v rastlinách a ovocí sú dôležitými antioxidantami 3-omega mastné kyseliny nachádzajúce sa v konopnom a orechovom oleji a vo zvýšenom množstve najmä v ľanovom a rybom oleji. Z minerálnych látok a vitamínov sú najvýznamnejšími antioxidantami vitamín C a zinok. Organizmus ich však neukladá do zásoby, preto je potrebný ich každodenný príjem.

Zeleninu, ktorá je ťažko stráviteľná, je potrebné krátko tepelne upraviť, stačí 5 až 10 minút. Rýchlym opražením na panvici, krátkym varením a dusením zlomíme, ako vravia Číňania,  jej „chladnú povahu“. Je potom ľahšie stráviteľná a pritom si zachová potrebné živiny. Podiel tepelne upravenej zeleniny má byť aspoň 25% taniera, pričom sa sem počítajú aj zemiaky. Zemiaky samostatne nie sú vhodnou prílohou. Na večeru je vhodný aj samotný zeleninový šalát, pretože v noci už náš metabolizmus nepotrebuje toľko energie zo sacharidov. Citrusy sú veľmi ochladzujúce a sú vhodné len v lete v horúčavách a pri horúčkach. Veľmi zdravé a obľúbené sú ovocno-zeleninové šťavy a smoothies. Do štiav je dobré rozmixovať zelené listy alebo zelený jačmeň. Zelené farbivo chlorofyl je najbohatším zdrojom horčíka. Chlorofyl pôsobí protizápalovo a hojivo na sliznice tráviacej sústavy. Deficitom horčíka trpí väčšina ľudí kvôli stresu a nedostatku oddychu. Horčík je potrebný na uvoľnenie nervov a svalov. Jeho deficit sa môže prejaviť aj silnou a nekontrolovanou imunitnou reakciou pri zápaloch, infekciách a alergii.

Vo všeobecnosti sú zelenina a ovocie bohatým zdrojom nielen vitamínov, ale aj dôležitých minerálnych látok – draslíka, horčíka a železa. Zabudnime na ďalšiu dogmu, že kto nekonzumuje mäso, bude chudokrvný. Opak je pravdou. Pravdepodobne preto, že chlorofyl a hemoglobín majú takmer rovnakú a dosť komplikovanú molekulu, čo pravdepodobne upravuje metabolizmus železa.

Ďalšia dogma, ktorú musíme opustiť, súvisí s mliekom a vápnikom. Dobrým zdrojom vápnika je brokolica a špenát. Mliečne výrobky obsahujú vápnika príliš veľa, čo nie je žiadúce pre aktivitu vitamínu D, ktorý riadi celý kalciový metabolizmus a podporuje imunitu a pevné kosti. Vysoká hladina kalcia v krvi totiž bráni premene vitamínu D na jeho účinnú formu.

Črevo a imunita

Vo všeobecnosti a veľmi zjednodušene možno povedať, že imunita súvisí s bakteriálnou rovnováhou. Baktérie v čreve, na koži a slizniciach udržiavajú kondíciu imunity a chránia organizmus pred rozmnožením nebezpečných patogénnych baktérií na koži a slizniciach. O tomto sme sa mali možnosť presvedčiť po uvoľnení covidových lockdownov a prudkým nárastom necovidových viróz. Ak  sa patogény rozmnožia, vzniká zápal ako imunitná odpoveď. Náš organizmus je baktériami silne osídlený. Ich počet je približne rovnaký ako počet ľudských buniek. Najviac z nich sa nachádza v čreve. Črevo spolu s baktériami je náš hlavný imunitný orgán. Zloženie črevnej flóry je priamo závislé od toho, čo jeme a má priamy súvis nielen so zdravotnými problémami, ale aj s náladou. Prvý o tomto písal Dr. Edward Bach (autor Bachových kvetových esencií), ktorý bol na začiatku svojej kariéry mikrobiológom.

Živočíšne bielkoviny v čreve podliehajú hnilobnému procesu, a preto je potrebný dostatok vlákniny na podporu čistenia čreva, aby sme sa toxickými dusíkatými produktami tejto degradácie neotrávili. Cukry zasa spôsobujú kvasenie. Ak sa naruší črevná mikroflóra a premnožia sa povedzme kvasinky (kandidóza) v dôsledku prísunu veľkého množstva cukru, vznikne v čreve zápal. Závislosť na sladkostiach vidíme spravidla u pacientov trpiacich HIT (histamínovou intoleranciou). Neschopnosť odbúrať histamín v potrave je už len dôsledok chronického zápalu a poškodenia črevnej sliznice.

Významný podiel na narušení črevnej flóry a jej imunitných funkcií majú nielen antibiotiká, ale najmä antimikróbne látky v potravinách – pesticídy, napr. glyfosát a konzervanty predlžujúce dobu použiteľnosti polotovarov (sorbáty, benzoany a ďalšie). Na rozdiel od antibiotík ich prijímame každý deň. Tieto jedovaté látky malej molekulovej hmotnosti sa naviažu na bielkovinu alebo polysacharid potraviny ako tzv. „haptén“ a spôsobujú veľkú skupinu vážnych zdravotných problémov známych ako potravinové intolerancie. Pokiaľ sa jedovatá látka prilepí na povrch vlastnej bunky, môžu vzniknúť autoimunitné zápaly, vlastné protilátky bojujú proti vlastným bunkám. Okrem diskomfortu, ako je bolesť brucha, plynatosť a pocit ťažoby, ide aj o vážnejšie zdravotné problémy. Vzniká chronický zápal črevnej sliznice, ktorá tak stráca svoju dôležitú funkciu vstrebávania živín, dochádza ku hnačkám a podvýžive, častý je nedostatok železa, anémia.

Závažným problémom je syndróm priepustného čreva, kedy sa oslabuje črevná bariéra medzi obsahom čreva a vnútorným prostredím. Do krvi sa tak dostávajú makromolekuly stimulujúce tvorbu protilátok a vznik imunokomplexov. Tie zasa stimulujú imunitnú reakciu, spôsobujú chronické zápaly kdekoľvek v tele, ale aj alergie a autoimunitné ochorenia. Telo sa snaží očistiť všetkými cestami. Nielen prostredníctvom tráviacej rúry (hnačka), ale aj kožou a sliznicami. Vzniká tak ekzém a/alebo chronický hlien, ktorý spôsobuje obštrukciu dýchacích ciest a bráni dýchaniu. Z praxe vieme, že silný stres býva spravidla spúšťačom zápalu a prejavenia sa symptómov. Magnézium (napríklad horúce Mag phos z bunkových solí) býva prvou pomocou na upokojenie prudkých imunitných prejavov pri alergii, autoimunitných problémoch, ale aj prudkého infekčného zápalu. Problémy prechádzajú do chronického zápalu a trvajú dovtedy, pokiaľ neodstránime ich príčinu. Do kontaktu s ďalšími jedovatými chemikáliami a antimikróbnymi látkami sa dostávame aj prostredníctvom kozmetiky a vplyvom životného prostredia. Pri výbere kozmetiky sa riaďme pravidlom – nedávajme na kožu nič, čo by sme nemohli zjesť. Koža má veľkú absorpčnú schopnosť.

Zelenina a ovocie sú najlepším zdrojom protizápalových antioxidantov a vlákniny, ktorá podporuje peristaltiku čreva, jeho čistenie a vyprázdňovanie.

Pesticídy

Ide o veľkú skupinu rôznorodých chemických látok na zabíjanie škodcov – hlodavcov, hmyzu, húb, baktérií, rastlín počas produkcie, spracovania a skladovania potravín. Sú škodlivé aj pre človeka, užitočné živočíchy a hmyz. Ich zvyšky sa nachádzajú v potrave. Unikajú do životného prostredia, znižujú biodiverzitu a znečisťujú pitnú vodu. Používanie pesticídov v poľnohospodárstve kontroluje ÚKSÚP (Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky). Rezíduá pesticídov v potravinách kontroluje Štátna veterinárna a potravinová správa SR (ŠVPS SR). Pri stanovovaní limitov pesticídov sa však neberie do úvahy ich kumulatívny efekt a ich vzájomná potenciácia.

Najpoužívanejší pesticíd glyfosát (Round-up) sa používa aj pri vysušovaní obilnín a strukovín pred zberom a pri pestovaní geneticky modifikovaných plodín – sója, kukurica, ktoré sú voči nemu odolné. Glyfosát vyhubí všetky buriny a baktérie v pôde s výnimkou GMO plodín. Spôsobuje neplodnosť, rakovinu, potravinové intolerancie, narúša črevnú mikroflóru. Odborníci dávajú do súvisu s masívnym používaním glyfosátu mnoho ďalších vážnych zdravotných problémov. Prechádza dokonca do materského mlieka. Malé deti sú mnohonásobne senzitívnejšie na pesticídy, pretože ich detoxikačný systém ešte nie je dostatočne vyvinutý. V USA sú povolené vyššie limity glyfosátu a až 93%  Američanov má v tele významnú koncentráciu tohoto pesticídu. Nevieme, ako je to u nás, pretože výskum sa nerobil, vieme však, že iné pesticídy sú takisto pre všetko živé veľmi toxické.

ŠVPS SR každoročne vydáva správu o kontrole rezíduí pesticídov v potravinách. „V roku 2020 bolo analyzovaných 468 vzoriek čerstvého, mrazeného alebo inak spracovaného ovocia a zeleniny, obilia a obilných výrobkov, olejnín, pochutín, hovädzej pečene,  hydinového tuku, detskej a dojčenskej výživy. V 264 vzorkách potravín (56,4%) bol zistený jeden alebo viac druhov rezíduí pesticídov…“ Najhoršie dopadlo ovocie (jablká, hrozno, citróny, nektarinky, goji). Dovezené potraviny majú priemerne viac pesticídov než slovenské. To je veľmi smutné, keď si uvedomíme, že o naše staré ovocné sady sa nikto nestará a aj tak rodia bio jablká, hrušky, slivky, ktoré nikto neoberá.

Celá správa ŠVPSSR

Podstatné je v tejto správe aj to, že v žiadnej vzorke v roku 2020 a len v 1 vzorke v roku 2019 pochádzajúcej z ekologického poľnohospodárstva boli zistené pesticídy. Na Slovensku sa často stretávame so skeptickým postojom ľudí voči biopotravinám. Výsledky však hovoria jasne. Pravdepodobnosť výskytu pesticídov v biopotravinách je oveľa nižšia, mizivá. Kontroly biopestovateľov sú veľmi prísne, často až prehnané a nelogické. Preto je dobrou alternatívou aj predaj potravín z dvora, síce bez biocertifikátu, ale povesť miestneho farmára sa dá ľahko overiť. Navyše ekopotraviny sú oveľa bohatšie na celé spektrum minerálnych živín. Chápanie ekológie v potravinárstve však treba vzťahovať aj k obalom a prevážaniu na veľké vzdialenosti, čiže k uhlíkovej stope. Podporou lokálnych eko- a biofarmárov významne zlepšujeme svoje životné prostredie.

Pôsty

Niektorí ľudia si myslia, že musia jesť 3-krát alebo dokonca až 5-krát denne. Každá dávka potravy je nielen zdroj živín, ale aj záťaž organizmu. Preto v strese a chorobe nemáme do jedla chuť alebo potravu vyvrátime. Menej časté jedenie menej zaťažuje trávenie. Dospelým stačí jesť 2-krát denne. Obľúbená je tzv. intermitentná strava, kedy 16 hodín neprijímame potravu a jeme len 8 hodín. Zjednodušene povedané vynecháme raňajky alebo večeru. Takto ušetríme serotonín, hormón šťastia, pre mozog. Serotonín je zodpovedný aj za peristaltiku čriev.

Okrem choroby a zvýšenej fyzickej či psychickej záťaže sa odporúča veľmi ľahká strava pri detoxikácii čriev, pečene a celého organizmu. Ľahkou stravou myslíme napríklad len ryžu alebo celozrnné cestoviny, zľahka dusenú zeleninu s troškou oleja. Prísnejšia a užitočnejšia detoxikácia je ryžová diéta uvedená nižšie. Niektorí ľudia uprednostňujú pravidelné 24 až 36 hodinové pôsty, počas ktorých sa pije len čistá voda alebo v ľahšej verzii ovocno-zeleninové šťavy. Dlhšie pôsty, napríklad 11 dní na čistej vode odporúčame len pod dohľadom odborníkov na liečebné hladovanie. Hladovanie, či už kratšie a pravidelné, alebo dlhšie, má ozdravný a regeneračný účinok. Organizmus pri hladovke spotrebuje vlastné odpadové látky, nadbytočné bielkoviny, staré bunky, čistí cievy a spojivové tkanivo.

Tepelná úprava

Kým krátka tepelná úprava zeleniny zlepšuje jej stráviteľnosť, dlhodobý var znehodnotí vitamíny a antioxidanty. Var znamená, že teplota nepresiahne 100 ˚C. Pri vyprážaní, grilovaní a pečení sa dosahujú oveľa vyššie teploty, nad 180 ˚C. To spôsobuje vznik nestráviteľných a toxických látok, ako sú toxické aldehydy, akrylamidy a ďalšie. Preto je zdravšie, ak pripálené okraje odrežeme. Oveľa vhodnejšie je však uprednostniť varenie, či krátke restovanie potravín.

Liečebné diéty

Liečebná diéta pri chronických zápaloch čreva, hnačkách a potravinovej intolerancii

Pri potravinových intoleranciách je potrebné testami na potravinovú intoleranciu (iné ako testy na alergiu a celiakiu, napr.Food Detective) stanoviť problémové potraviny a tieto na dobu minimálne 3 mesiace vylúčiť zo stravy. Potom je možné ich opatrne pridávať, avšak v biokvalite. Je potrebné striktne vylúčiť všetky problémové potraviny, pretože intolerancia býva často na viaceré druhy potravín naraz. Najčastejšími problémovými potravinami sú pšenica, mlieko a vajcia.

Liečebná diéta pri HIT (histamínovej intolerancii)

Z praxe vieme, že najčastejším problémom býva veľa jednoduchých, teda nezdravých cukrov v strave, sladkostí. V ťažších stavoch, ktoré bývajú sprevádzané chronickými hnačkami, podvýživou a chudnutím je potrebné absolvovať diétu ako keď dojča prechádza na normálnu stravu. Najľahšie stráviteľná  je rozvarená ryža. Postupne pridávame maximálne 2 potraviny týždenne, pričom aj soľ a korenie sa počíta. Najskôr pridávame uvarenú cuketu, mrkvu, neskôr ľanový, tekvicový alebo konopný olej, brokolicu, špenát, tekvicu, zeleninové polievky, zelený jačmeň, trochu ovocia. Čím skôr prechádzame na celozrnnú ryžu. Slzovka je obilnina, ktorá zastavuje hnačky. Pridávame ju do ryže alebo zeleninových polievok. Vodu, v ktorej slzovku varíme, použijeme. Tento proces môže trvať aj niekoľko mesiacov. Lepkové obilniny pridávame až neskôr, začíname jednozrnkou, dvojzrnkou, kamutom. Obmedziť cukor je dôležité aj pri SIBO (syndróm bakteriálneho prerastania v tenkom čreve). U oboch, HIT aj SIBO môže byť prínosné použitie prírodných antibiotík na potlačenie patologickej flóry.

Pri akné, mastnej koži, ekzéme, psoriáze alebo jednoduchom detoxe odporúčame 27 dňovú ryžovú diétu.

1. fáza

Prvých 9 dní sa je len čistá BIO celozrnná ryža 3-krát denne.

2. fáza

Ďalších 9 dní sa pridá dusená zelenina (5-10 min tepelne upravená), 1-2 polievkové lyžice konopného, tekvicového, orechového, ľanového oleja na tanier. Maximálne 3 porcie denne. Zelenina by mala byť pokiaľ možno z ekologického poľnohospodárstva.

3. fáza

Posledných 9 dní sa na 3 diely ryže pridá 1 diel šošovice alebo cíceru plus dusená zelenina a 1-2 PL oleja, maximálne 3 porcie denne.

Už po 14 dňoch takejto diéty sa menia biochemické parametre v krvi a koža sa začne zlepšovať. Pri ťažkých kožných zápaloch (napríklad psoriáza) je potrebné v tretej fáze zotrvať až do úplného vyliečenia kože, pričom ryžu možno nahradiť bio celozrnnými obilninami a cestovinami, ako pohánka, pšeno, dvojzrnka, jednozrnka, quinoa. Môže to trvať aj 3 až 5 mesiacov. Počas celej diéty sú povolené bylinky ako korenie a bylinkové čaje.

Liečebná diéta pri zahlienení dýchacích ciest

Pri prechodnom zahlienení je potrebné vysadiť všetky mliečne výrobky do úplného vyčistenia dýchacích ciest. Vhodné sú teplé a prirodzene sladké jedlá podporujúce slezinu – tekvica hokkaido, batáty, ryža, slzovka. Hlien je príčinou infekcií, poskytuje živnú pôdu baktériám. Z vlhka a chladu vzniká horúčosť – silný zápal a infekcia – ako by povedali  čínski lekári. Pri chronickom zahlienení dýchacích ciest, ktoré trvá nie dni ani týždne, ale mesiace, postupujeme ako pri potravinovej intolerancii, viď vyššie.

Liečebná diéta pri hustej žlči, žlčových kameňoch, blokáde pečene a vysokom cholesterole

Pečeň podporuje prirodzené kyslá chuť (citrón, jablkový ocot, jablková šťava, kyslá kapusta). V každom jedle musia byť 1-2 polievkové lyžice tuku (najlepšie pridať do taniera kvalitný olej, avokádo, vaječný žĺtok namäkko). Výrazne treba obmedziť bielkoviny – maximálne do 10%. Cholesterolové kamene vznikajú pri proteínových nízkotučných diétach. Denne maximálne 2 až 3 jedlá. Pridať žlčníkové horké čaje. Pravidelné vylučovanie žlče znižuje cholesterol v krvi, pretože tento sa tvorí zo žlčových kyselín. Navyše žlč zlepšuje trávenie, pôsobí v čreve protizápalovo a pôsobí proti zápche. Pridávanie oleja sú kalórie navyše a pozor na to pri sklone k nadváhe. K tejto liečbe existuje  výborná publikácia od autora Andreasa Moritza s názvom Úžasná očista jater a žlučníku.

Liečebná diéta pri rakovine

Rakovinové bunky potrebujú pre svoj rýchly rast veľmi veľa bielkovín, preto protirakovinová diéta musí výrazne obmedziť prísun bielkovín, živočíšnych maximálne 10%, alebo ešte lepšie sa im úplne vyhnúť a nahradiť ich rastlinnými. Strava má obsahovať veľa antioxidantov obsiahnutých vo farbivách zeleniny a ovocia. Z doplnkov výživy je vhodný vitamín D, zinok, selén. Vyhýbať sa chemikáliám a pesticídom. Toto opatrenie je najdôležitejšie pri liečbe rakoviny ale aj v prevencii remisie. Pacienti by mali už doživotne ostať na rastlinnej nízko bielkovinovej strave.

Redukčné diéty

Predstavujú problém, pretože odopieranie si jedla predstavuje veľký stres a je otázka času, kedy nedostatok vykompenzujeme nadbytkom (jojo efekt). Chudnime len pokiaľ nám to spôsobuje radosť. Bielkovinové diéty s nedostatkom tukov nie sú absolútne zdravé, spôsobujú blokádu pečene s tvorbou kameňov a preťažujú obličky. Nastavenie správnej ketogénnej diéty, teda diéty s minimálnym prísunom cukru, treba rozhodne založiť na obmedzovaní množstva jedla a nie na veľkom množstve bielkovín a treba ich kombinovať s pohybom. Cieľom takýchto diét je chudnutie z tukových zásob. Pri redukcii hmotnosti treba určite vylúčiť mliečne výrobky, ktoré sú určené práve na priberanie a rast mláďat. Hlad býva častokrát prezlečený smäd, niekedy stačí napiť sa čistej vody. Najlepší spôsob, ako si znížiť telesnú hmotnosť je dodržiavať rady uvedené vyššie.

Diéta pri vysokom tlaku krvi

Pri regulácii tlaku krvi hrajú prvoradú úlohu obličky a pre správnu funkciu obličiek je dôležitý pitný režim, teda pitie dostatočného množstva čistej vody, ktorú nie je  možné zameniť za minerálky a čaje.

Elasticita ciev je druhým veľmi dôležitým faktorom. Zdravým cievam prospieva rastlinná strava plná antioxidantov – zelenina, ovocie. Z ďalších antioxidantov je to najmä ľanový olej a zinok. Cievy čistia aj byliny ako imelo a cesnak, avšak názor ajurvédy na cesnak je taký, že pri vysokom tlaku by sa používať nemal, kvôli ohnivej povahe svojej pikantnej chuti.

Pečeň predstavuje tretí dôležitý orgán pre reguláciu krvného tlaku.

Podľa ajurvédy je vysoký tlak krvi spôsobený vysokou Vatou (vzduch) a Pitou (oheň). Preto treba vynechať presne tie potraviny, ktoré tieto dóše zvyšujú.

TČM hovorí to isté iným jazykom – nekontrolovaný jang alebo oheň pečene stúpa nahor a spôsobuje príznaky ako bolesť hlavy, červená tvár. Rozhodne treba vynechať mäso, alkohol, pikantné a pálivé chute. Prípravu jedla grilovaním a pečením treba nahradiť varením a dusením.

Hnev a starosti sú emócie, ktoré s vysokým tlakom spájajú nielen východné tradičné medicíny ajurvéda a tradičná čínska medicína, ale aj moderná psychológia.