ADHD je najčastejšou diagnostikovanou poruchou u detí (v Amerike 1 z 10 detí vo veku 5 -17 rokov dostane túto „diagnózu“). Napriek tomu sa odborníci: neurológovia, psychiatri, psychológovia nevedia zhodnúť, čo je príčinou.
Ide o poruchu pozornosti s hyperaktivitou (ADHD – Attention Deficit Hyperactive Disorder) alebo bez hyperaktivity (ADD – Attention Deficit Disorder). Dieťa je nesústredené, hyperaktívne, nevydrží pri jednej činnosti, impulzívne, neobsedí (motorický nepokoj: stále skáče, behá), skáče ľuďom do reči, berie si veci bez opýtania, nechce sa nudiť a neustále vyrušuje.
Skúsený americký rodinný psychoterapeut F. Walton, ktorého prácu som mala tú česť osobne spoznať a ktorý sa celý život venoval vo svojej praxi terapii rodín a problémového správania sa detí a vo veľkej miere aj deťom s ADHD, napísal knihu, ktorá je preložená aj do slovenčiny: „ Ako porozumieť deťom a adolescentom“. V nej je jedna kapitola venovaná ADHD.
Z nej citujem:
Russel A. Barkley (1994), ktorý patrí medzi najvýznamnejších a najplodnejších autorov o ADHD, definoval jej podmienky nasledovne: „ADHD môžeme skutočne opísať jedným symptómom zmenšením inhibujúceho správania, ktorý je základným symptómom ADHD“.
Barkleyho definícia je užitočná a dáva zmysel. Napriek tomu je pre terapeuta dôležité nasledovné objasnenie etiológie ADHD: „U väčšiny detí je ADHD podmienené biologicky. Je to vrodený typ temperamentu, ktorý ich vopred pripravuje na to, aby boli nepozorní, impulzívni, fyzicky veľmi aktívni a zároveň aby mali nedostatok kapacity ovládať svoje správanie.“
V protiklade k tomuto názoru uvedieme aj závery z rozsiahleho výskumu R. Whitakera, finalistu Pulitzerovej ceny z roku 2006.
„Tvrdilo sa, že ADHD spôsobuje chemická nerovnováha (pozn.: nerovnováha dopamínu), neexistuje však žiaden vedecký dôkaz, ktorý by to potvrdil. Neexistujú žiadne biologické testy na ADHD, diagnóza je stanovená na základe pozorovania správania dieťaťa. Preto všetko, čo môže dnes k tomu veda povedať, je: Nie je známa žiadna biologická abnormalita u detí, ktorým diagnostikovali ADHD.“
Rudolf Dreikurs v publikácii Deti ako výzva píše:
„Dieťa, ktoré si vyžaduje sústavnú pozornosť je nevyhnutne nešťastné dieťa. Cíti, že pokiaľ nedostáva pozornosť, je bezcenné, že nemá svoje miesto. Vyžaduje sústavné opätovné uisťovanie, že je dôležité. Keďže o tom pochybuje, nikdy nebude mať dosť opätovaného uistenia.“
Autor ponúka riešenie v podobe korektívneho pôsobenia dospelých na deti s ústredným cieľom získania pozornosti. Rodičia a vychovávatelia by týmto deťom mali venovať dostatok pozornosti, napríklad hodinu denne spoločnou aktivitou, hrou a podobne. Viac pozornosti by mali venovať deťom najmä vtedy, keď sa deti správajú adekvátne a sociálne prospešne a naopak „neskákať“ na neadekvátne spôsoby získavania pozornosti. Napríklad, keď dieťa je ochotné pomáhať v domácnosti, je dobré ho oceniť väčším záujmom. Naopak, keď si vynucuje pozornosť plačom, hnevom, alebo neustálym vyrušovaním, vtedy je dobré láskavo a rázne dieťa odmietnuť. Je úlohou dospelého venovať dieťaťu pozornosť, ktorú potrebuje a nie takú, ktorú si vynucuje. Ak si dospelí svoju rolu nesplnia, potom sa správanie dieťaťa môže obrátiť na veľmi problémové. Znie to nelogicky, ale aj negatívna pozornosť je pre dieťa viac než úplný nezáujem.
Jednoznačne najkomplexnejšou publikáciou o poruche pozornosti detí aj dospelých je „Rozptýlená myseľ“ od lekára Gábora Matého. Ak máte podozrenie, že sa ADHD týka vás alebo vašich detí a trpíte aspoň dvomi z troch základných charakteristík (problémy s udržaním pozornosti, nedostatočná regulácia impulzov, hyperaktivita), určite si ju prečítajte. Autor opisuje, že ľudia s poruchou osobnosti sa vyznačujú hypersenzitivitou k atmosfére okolia a podnetom, akoby mali tenkú kožu. Je to súčasť dedičstva, temperamentu, s ktorým sa narodíme. Maté ďalej spája poruchu pozornosti u detí s emočným hladom alebo zanedbávaním zo strany rodičov, čo u detí navodzuje úzkosť a emočnú bolesť spojenú s odmietnutím a nezáujmom, s ktorou si dieťa nemôže vedieť poradiť. Pritom ide často o rodičov, ktorí chcú pre svoje deti to najlepšie, ale buď nepoznajú skutočné potreby svojho dieťaťa, alebo obaja rodiča sú plne zamestnaní a nemajú dostatok času pre deti, alebo dnes často v neúplných rodinách zabezpečuje všetko jeden preťažený rodič. Ak sa rodičia dostatočne nezaujímajú o deti nielen po materiálnej, ale aj po emočnej stránke, netrávia s nimi potrebný čas a nie sú tam pre nich vtedy, keď ich deti potrebujú, potom sa za týchto okolností nedostatočne vyvinú centrá pravého mozgu zodpovedné za reguláciu emócií, sebareguláciu, pozornosť a motiváciu. Ľudia potom nie sú schopní dobre spracovávať prudké emócie, sú náladoví a nestabilní, neudržia pozornosť, ich talenty sa neuplatnia, pretože im chýba motivácia a koncentrácia.
Pre správny vývin mozgu v tomto smere je najdôležitejšia tzv. vzťahová väzba, attachmentová osoba (najčastejšie matka) a obdobie do 7 rokov. Emočné zosúladenie kľúčovej osoby a dieťaťa a pohľad do očí, vďaka ktorému čítame svoje pocity, podporujú rozvíjanie sústredenia, učenie sa zvládať emócie, schopnosť vytvárať vzťahovú väzbu a sebareguláciu.
Mylné závery rodičov, že deti ich chcú len vytáčať a svojím správaním spôsobujú ich hnev a napätie sa míňajú so skutočným pochopením dieťaťa, jeho správania a potrieb. Zodpovedným je v takejto situácii dospelý a ten by mal byť schopný prevziať zodpovednosť za svoje emočné reakcie a nehádzať ju na dieťa. ADHD dospelý pravdepodobnejšie vychová ADHD dieťa. A čo deti z detských domov a adoptované deti? Tie budú potrebovať v tomto smere oveľa viac podpory a pochopenia.
ADHD je uznaná diagnóza a radí sa v Medzinárodnej kategorizácii chorôb do tejto kategórie:
F90 – F98 Poruchy správania a emočné poruchy vznikajúce zväčša v detstve a počas dospievania.
Pochopiteľne je výhodné dostať potvrdenie o diagnóze, učitelia sú potom zhovievavejší a rodičia sa necítia vinne, že nezvládajú svoje deti. Lieky na ADHD (Aderall, Ritalin a ďalšie) môžu na čas priniesť úľavu pre okolie, rozhodne však nie sú správnou cestou, vzniká na ne rýchlo závislosť a majú množstvo nežiaducich účinkov.
Aká cesta by bola správnejšia pre naše deti s ADHD
Rozhodne zmeniť štýl rodičovstva a upraviť životosprávu.
Strava
Pri ADHD sa treba obzvlášť zamerať na vysadenie stolového cukru a sladených nápojov.
Cukor je najlepší zdroj energie a mozog bez glukózy nevie fungovať vôbec, avšak cukry v potrave majú byť zložené, ktoré uvoľňujú glukózu pomaly, teda majú dobrý glykemický index (GI): celozrnné obilniny, dozreté ovocie, zelenina. Zelenina sa má variť krátko 5-10 minút, cestoviny majú byť „Al dente“.
Glukóza, fruktóza, sacharóza (stolový cukor), invertný cukor, glukózovo-fruktózové sirupy nemajú v strave detí s ADHD čo robiť. Cukor spôsobuje neurochemické zmeny mozgu, uvoľňuje dopamín a endogénne opioidy, ďalej neurálnu adaptáciu – zmeny na receptoroch pre dopamin a opioidy. Cukor teda spôsobuje závislosť a podporuje hyperaktívne správanie. Práve o zmenách dopamínu sa uvažuje pri ADHD.
Pohyb
Deti s ADHD majú temperament, ktorý vyžaduje viac pohybu a športov, treba ich naozaj nechať vybehať sa oveľa viac než iné deti a to každý deň. Pohyb ich jednoducho zlepšuje.
Režim – dostatok oddychu a spánku
Možno sa to zdá byť paradoxom, ale práve nedostatok spánku a psychický stres vedú k nedostatku energie a nedostatok energie k neschopnosti sa upokojiť, nespavosti a excitácii. Súvisí to s vnútrobunkovou energiou ATP a elektrickými dejmi na membráne nervových buniek pri šírení vzruchu. Inak povedané: obnovenie pokojového potenciálu neurónu nie je možné bez energie ATP a tej je nedostatok, keď je nedostatok odpočinku. Najlepšie je pre zaspávanie detí dodržiavať ten istý čas odchodu do postele a večer deti nenechať rozblázniť sa, ale naopak zaviesť večerné rituály: hygiena, rozprávka.
Tablety, mobily, TV
Čas strávený pred monitorom je na úkor rozvíjania reči, sociálnych zručností, kreativity, pohybu a zdravého emocionálneho vývinu. Vieme, že sociálne siete spôsobujú závislosť podobne ako drogy. Pozrite si film: The Social Dilemma, Netflix. Do 6 rokov treba tieto vecičky obmedziť na minimum kvôli zdravému vývinu mozgu. Sociálne siete môžu byť nebezpečné až do puberty.
Pokojná rodinná atmosféra, vyhýbanie sa stresu
V rodine, kde je láskyplná pokojná atmosféra, stabilita, bezpečie a rodičia sú predvídateľní, nájdeme pokojné deti. Naopak náladovosť rodičov, chýbajúci režim, konfliktné prostredie, chaos, žiadne pravidlá a hranice vyvolávajú u detí strach a ten pôsobí podobne ako nedostatok spánku. Dieťa je psychicky vyčerpané a potom viac excitované a nesústredené a môže mať tiež problémy so spánkom.
Rodičovstvo
Temperament je vrodený, správanie je možno významne ovplyvniť výchovou. Pre vytvorenie jadra osobnosti je najdôležitejších prvých 5 rokov života. Najúčinnejší je demokratický štýl výchovy a rozvoj citu spolupatričnosti, kedy deti učíme sa správne rozhodovať a byť zodpovednými za svoje správanie a to nielen pokiaľ ide o ich osobu ale aj v sociálnom kontexte.
Toto je najdôležitejšie opatrenie. Ukázalo sa, že deti, ktoré trpia ADHD, majú nedostatočne rozvinutý cit spolupatričnosti, teda záujem o druhých ľudí a o ich dobro. Úlohou rodičov je vytvoriť podmienky pre skúsenosť začlenenia sa dieťaťa s citom, že niekam patrí a rozšíriť záujem zo seba na matku, otca, ostatných členov rodiny, až na celú spoločnosť. Ukazuje sa, že deti s ADHD zažívajú častejšie nevhodnú rodinnú atmosféru a vplyv rodičov. Takéto dieťa je častokrát zamerané len na seba. Myslí si, že druhí sú na svete preto, aby sa starali o neho a nie naopak, alebo že dospelí budú kontrolovať jeho život, ak im dá najmenšiu šancu a ono dokazuje, že jeho kontrolovať nebudú.
Najčastejšie chyby rodičovstva pri deťoch s ADHD podľa F. Waltona
Dieťa je stredom vesmíru
Náprava: stanoviť hranice a obmedzenia aj navzdory záchvatom zúrivosti. Treba povedať, že keď sa rodič snaží o nápravu výchovy, správanie dieťaťa sa prechodne spravidla ešte zhorší. Dieťa musí pochopiť, že na druhých záleží rovnako. Je dôležité si uvedomiť, že rozmaznávaním deti invalidizujeme. Výskum ukázal, že z rozmaznaných detí vyrastú dospelí, ktorí majú podobné problémy zvládať bežné problémy života ako zanedbávané deti, napríklad z detských domovov. Rodičia by nemali za deti robiť nič, čo dokážu urobiť samé.
Rodičia hovoria, ale nekonajú
Náprava: vyhýbať sa prázdnym nariadeniam a vyhrážkam, ktoré rodič nedokáže splniť. Rodičia musia jasne a pokojne komunikovať dôsledok zlého správania, aby ich dieťa počulo a vnímalo a potom dôsledok splniť aj napriek zúrivým prejavom (napr. ak sa budeš naďalej takto bezohľadne správať, budeš musieť ísť do svojej izby, z ktorej sa môžeš vrátiť až sa rozhodneš spolupracovať). Podobné 1. bodu.
Rodič príliš kontroluje
V tomto prípade je výchova príliš prísna a/alebo rodičia verbálne alebo fyzicky trestajú, či kritizujú, poukazujú na nedostatky a kontrolujú. Dieťaťu takto dávajú najavo, že neveria jeho schopnostiam bez kontroly, podceňujú ho, čomu sa dieťa bráni. Rodičia bývajú perfekcionisti. V takejto atmosfére sa dieťa nemôže naučiť spolupracovať, ale ostatných vníma ako nepriateľov. Preto odoláva záujmu druhých a snahe o dobro.
Náprava: Rodičia sa musia vzdať sily, trestov a pomstychtivosti a k dieťaťu sa správať s väčšou dôverou a rešpektom.
POMOC Z NAŠEJ LEKÁRNE PRI ADHD
- V prvom rade vám vieme odporučiť kvalitných terapeutov – psychológov
- Bunkové soli – Kali phos (strach, nespavosť, excitácia, psychická vyčerpanosť), Calc phos (zvýšený svalový tonus, motorický nepokoj, základná modalita-pohyb zlepšuje), Mag phos (nespavosť, pocit vnútorného napätia, zlepšuje učenie sa), Zincum (poruchy koncentrácie, agitovanosť, náladovosť)
- Bachove kvetové esencie – esencie na negatívne stavy mysle, ktorých zmesi podľa individuálnej potreby predpisujú psychológovia a holistickí terapeuti
- Tradičná čínska medicína ponúka takisto prostriedky vhodné pri ADHD
Dobrá správa na záver je, že ak vôbec pripustíme, že ADHD existuje ako diagnóza, jej „liečenie“ je vskutku reálne, hoci nie ľahké.